Celé noci plačm,slzy tečú po tvári,
je mi mizerne,i keď sa slza vyparí.
Celé noci plačem,tak jako túto,
a to preto,lebo mi je smutno.
Píšeš mi správu že chceš byť somnou,...
Prečo som nebola opatrnou?
Zaľúbila som sa bezhlavo,
a teraz žijem boľavo.
Bolí ma každá šťastná spomienka,
ďaľšia slza práve žlnkla.
Ty o tom ale netušíš,
a tak ma tými slovami mučíš.
Chcem byť s tebou,ľúbim ťa,chýbaš mi,
moje srdce je posiate ranami.
Ranami lásky,ranami života,
načo bola dobrá tá naša obeta?
Ja trpím,ty trpíš,trpíme spolu,
tomu sa povie,že máme smolu.
Nič s tým spraviť nemožeme,
a tak si nepomožeme.
Ja budem naďalej po nociach
plakať,
a ty budeš v pokoji spinkať.
Ja budem i ďalej o tebe sniť,
a ty...???
Dobú noc ti prajem,sladučko spi,
a ja prednesiem Ježiškovi prosby.
Aby som s tebou šťasná mohla byť,
aby som nemusela s osudom súperiť.
Ja už totiž nemám síl
pomaly ma život na kolená zrazil.
Je toho veľa,je toho dosť,
a to nieje najvačšia radosť.
Ako sa mám tešiť,keď si tak ďaleko,
veľa sĺz už vyronilo moje oko.
Vyronilo ich veľa....za tebou
už aby sme to mali za sebou.
Aby sme boli spolu,držali sa za ruky,
a neprežívali tieto prekliate muky.
O tom možem len sniť,
lebo sa to nedá asi zariadiť.
Musím mať však nádej.Je to tak?
Ale aj tak by to bol zázrak.
Preco ťa tak strašne ľúbim,chcem?
Ty si ten najkrajší sen