Tam, kde nám bolo spolu krásne,
tam, kde vše bolo medzi nami jasné,
tam teraz mierim
a dúfam, že sa s tým zmierim.
Že zmierim s as tým, že si mi srdce zlomil,
do jamy levovej ho hodil,
vytrhol ho z hrude a pošliapal,
na márne kúsky rozdriapal.
Dúfam, no veľký strach mám,
lebo na teba nezabúdam.
Neviem zabudnúť, aké to bolo byť v tvojom náručí,
neviem, či teraz iné náručie postačí.
Prečo si to spravil nikdy nepochopím,
no viem, že raz mi i tak srdce niekto zlepí.
Viem, že o5 budem ľúbiť a na teba si len občas spomeniem,
no som si istá, že nikdy nezabudnem.
