Zavrela si oči,
zavrela si ich naveky,
ja teraz mlčím
a prežívam muky.
Stále sa neviem zmieriť s tým,
že ťa už nikdy neuvidím,
že nebudem počuť tvoj smiech,
je to hriech.
Je hrozne ťažké, že si odišla,
že na anjela si sa zmenila,
že ťa stretávam na 1 mieste,
kde pocit smútku mnou zmieta.
Prežili sme roky priateľstva.
Roky, no bolo ich málo.
Si neodvolateľne mŕtva
a mňa to vzalo.
Oči sa plnia slzami,
že to všetko je za nami.
Život si mala pred sebou.,
no skončil a my smútime za tebou.
Spomienky sú krásne i kruté zároveň,
prečo nadišiel ten deň?
Ten deň a tá hodina,
keď si sa na anjela zmenila?
Si anjelikom, to každý z nás vie,
hoci to ľutujeme.
Mala si tu ešte byť,
mala si žiť.
No my sme chceli
a niekto zmenil.
Vzal ti život a nám teba,
dúfam, že si šťastná a že hľadíš na nás z neba.
Na tých, čo ťa majú radi,
čo na teba nikdy nezabudnú,
vieš, že tvoju lásku nik nám nenahradí,
keď sa pozeráme na tvoju truhlu.
Jedno ma drží pri živote,
nádej že netrpíš,
že ti je lepšie na druhom svete,
že za nami nesmútiš.
Dúfam, že príde čo i len malé znamenie,
čo potvrdí mi, že máš dobré zázemie,
že všetko je tam krásne,
a tvoje oči sú šťastné.
Že si šťastná celá,
že si ani jednu noc neprebdela,
že si už viac netrpela.
Nikdy na teba nezabudnem,
to ti sľúbiť viem...
odpočívaj v pokoji,
ja zostávam v nádeji....
...že ťa ešte uvidím.
