To, že si odišiel naozaj boli,
zvlášť preto, že priateľmi sme boli.
Ja ťa stále rada mám,
preto líca teraz zmáčam.
Slzy sa hrnú z očí,
neviem ich prúd zastaviť,
bojím sa, že už mi do života nevkročíš,
že budem sa dlho trýzniť.
Hľadím na sviecu, na jej plameň,
ktorý vzplanul a planul i v tebe,
no teraz nesvieti nám na cestu k sebe.
Hľadím a so smútkom v očiach vidím plameň zhasínať,
zhasína a vyparuje sa, ako tvoje slová: Mám ťa rád.
Viem, že tie 3 slová mi už nepovieš,
že do očís a mi tak ako kedysi nepozrieš.
Viem, že sľuby čo si dal porušíš,
viem, že už ma neľúbiš.
Odchádza a ja nemám síl ťa zastaviť,
proti osudu sa postaviť.
A tak len pozerám na tvoj chrbát
a začínam sa naozaj báť.
Bojím sa, že nevieš, že si môj kamarát.
Bojím sa, že už ťa nikdy neuvidím,
že všetky slzy vyroním,
že už nebudem mať čím vyjadriť žial,
že zablokoval sa slzný kanál.
